Televízna debata bývalých šéfov rezortu spravodlivosti opäť otvorila hlboké názorové rozdiely v otázkach právneho štátu.

Exministerka Mária Kolíková a jej nástupca Viliam Karas sa dostali do ostrého sporu o vzťah slovenského a európskeho práva.

Súčasťou diskusie sa stala aj otázka zvrchovanosti Slovenskej republiky v takzvaných kultúrno-etických otázkach.

Mária Kolíková vo svojom vystúpení navrhla vypustenie ustanovenia o zvrchovanosti z ústavného textu.

Podľa jej názoru by tento krok vyslal Európskej komisii jasný signál o prihlásení sa k európskemu právnemu priestoru.

Kolíková zdôraznila, že Slovensko vstúpilo do Európskej únie dobrovoľne a rešpektuje princíp prednosti európskeho práva.

Viliam Karas z Kresťanskodemokratického hnutia v reakcii rázne odmietol akékoľvek zásahy do základného zákona štátu.

Podľa Karasa novela ústavy nespohybňuje platnosť európskeho práva na území Slovenskej republiky.

Politik pripomenul, že legislatíva len potvrdzuje kompetencie štátu v oblastiach, ktoré neboli prenesené na Európsku únie.

Členstvo v unijných štruktúrach podľa neho neznamená stratu štátnej suverenity v otázkach rodinnej politiky.

Karas zdôraznil, že rozhodovanie o definícii manželstva, rodičovstva a ochrane života musí zostávať v rukách národných orgánov.

Zároveň odmietol tvrdenia, že slovenské matriky majú povinnosť automaticky uznávať zväzky osôb rovnakého pohlavia z cudziny.

Mária Kolíková naopak varovala, že neuznávanie zahraničných sobášov môže viesť k vážnym právnym komplikáciám pre štát.

Karas oponoval, že rodinné právo patrí do výhradnej právomoci jednotlivých členských štátov Európskej únie.

Zdôraznil, že slovenská ústava jasne definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Orgány verejnej moci podľa neho musia pri postupoch dôsledne dbať na ústavné limity vlastného štátu.

Opačný výklad legislatívy by podľa exministra znamenal rezignáciu na vlastnú štátnosť a národnú dôstojnosť.

Ustanovenie o zvrchovanosti považuje KDH za kľúčovú poistku ochrany národných kompetencií do budúcnosti.

Okrem ústavných otázok sa debata presunula aj k hodnoteniu reformných krokov v slovenskom súdnictve.

Mária Kolíková deklarovala svoju ambíciu pokračovať v rozpracovaných reformných projektoch v justícii.

Tvrdila, že jej nasledovník našiel na ministerstve pripravenú reformu trestného procesu, v ktorej však nepokračoval.

Viliam Karas, ktorý po nej prebral vedenie rezortu, túto interpretáciu udalostí rozhodne odmietol.

Karas vyhlásil, že namiesto hotového projektu našiel len nedokončené torzo bez odbornej zhody.

Poukázal na chýbajúcu konsolidáciu názorov medzi sudcami, prokurátormi a zástupcami advokácie.

Kriticky sa vyjadril aj k presadeniu projektu novej súdnej mapy z dielne svojej predchodkyne.

Podľa jeho slov táto reforma nepriniesla očakávané zrýchlenie súdnych konaní na slovenských súdoch.

Namiesto zefektívnenia procesov podľa neho nastal v rezorte chaos, neistota a demotivácia zamestnancov.

Karas zdôraznil, že pri nástupe do funkcie nepreberal plynule fungujúce reformy, ale rozvrátený rezort.

Súdny stav sa podľa neho v danom období nachádzal v otvorenom konflikte s vedením ministerstva spravodlivosti.

Výmena názorov medzi bývalými ministrami ukázala, že pohľady na smerovanie slovenskej justície zostávajú hlboko rozdelené.